Prvý zákon upravuje miestne dane a miestne poplatky za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Miestne dane predstavujú dane, ktoré môže ukladať a vyberať obec. Mali by nám byť rozhodne známe, každý z nás sa s niektorými, niekedy aj všetkými z nich, stretáva. Na Googli (alebo po prečítaní príslušného zákona J ) rýchlo a ľahko zistíte, že medzi ne patrí daň z nehnuteľnosti, daň za psa, daň za užívanie verejného priestoru, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie vozidla v historickej časti mesta a daň za jadrové zariadenie.
Najčastejšou je nepochybne daň z nehnuteľnosti, ktorá zahŕňa daň z pozemkov, zo stavieb a z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Daň za psa považujem za druhú najfrekventovanejšiu. Len pre zaujímavosť, platí sa za každého psa staršieho ako 6 mesiacov okrem psov umiestnených v útulkoch, vlastnených majiteľmi s ŤZP alebo chovaných pre vedecké a výskumné účely. A aké sú sadzby? V bytovom dome zaplatíte v Košiciach za svojho miláčika 40 €, v rodinnom dome alebo inom uzavretom objekte 10 €.
S daňou za ubytovanie sa stretávame stále, keď sa prechodne ubytujeme v ubytovacom zariadení, teda v hoteloch, penziónoch, hosteloch a pod. Sadzbu si určuje každá obec samostatne, v Košiciach zaplatíte za každé prenocovanie 1,5 € na osobu, v Bratislave 1,65 €. Len pre porovnanie, v Budapešti sa stretnete s miestnou daňou, ktorej výška predstavuje 4% z ceny ubytovania. Daň za užívanie verejného priestoru platí napríklad cirkus alebo majitelia kolotočov a lunaparkov, ktorí prídu do obce a osobitne užívajú jej verejné priestranstvo.
Považujem za dôležité poznamenať, že cestnú daň nevyberajú obce, ale vyššie územné celky. Zaujímavosťou nepochybne je, že cestná daň je jediná daň priamo vyberaná VÚC-čkami.
Daň z príjmov fyzických osôb je vlastným príjmom obcí. Dovolím si tvrdiť, že je príjmom najdôležitejším, či už z hľadiska objemu alebo percentuálneho podielu na celkových príjmoch. Druhý zákon z balíčka fiškálnej decentralizácie sa týka rozpočtového určenia výnosu tejto dane územnej samospráve. Výnos dane v danom rozpočtovom roku predstavuje vo všeobecnosti 65,4 % príjmov rozpočtov obcí, zvyšných 21,9 % je príjmom vyšších územných celkov. Tretí zo štvorice zákonov nie je vlastne zákon, ale nariadenie vlády. Týka sa rozdeľovania a poukazovania výnosu dane z príjmov FO územnej samospráve. Podiely sa vyplácajú obciam v mesačných intervaloch, rozhodujúcimi kritériami sú nadmorská výška, veľkostná kategória, počet žiakov škôl a počet obyvateľov obce s vekom minimálne 62 rokov.
Štvrtý zákon, oficiálne nazývaný ako Zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, upravuje rozpočty obcí a vyšších územných celkov, rozpočtový proces a pravidlá hospodárenia, zostavovanie záverečných účtov a finančné vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí a VÚC. Aby to nebolo až také jednoduché, je nutné spomenúť aj ostatné príjmy obce, keďže príjmy z daní nie sú ich jediným príjmom. Nebojte, tieto informácie zhrniem až v nasledujúcich blogoch. Myslím, že pre dnešok bolo informácii až až. Môžem Vám ale sľúbiť, že sa budem snažiť o čo najpresnejšie priblíženie fungovania obcí a ich financovania. Každá SIEŤ totiž slúži ľudom, SIEŤ územných samospráv nevynímajúc.
Roman Matoušek
ZDROJ: MINISTERSTVO FINANCIÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Legislatíva fiškálnej decentralizácie
- Zákon NR SR č. 564/2004 Z.z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
- Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov
- Zákon NR SR č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné projekty
- Zákon NR SR č.583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
- Zákon NR SR č.523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov